Internet je dobrý sluha, ale zlý nástroj v rukách podvodníkov a menej skúsených používateľov. Bohužiaľ, to isté platí o sociálnych sieťach a umelej inteligencii.
Rozpoznať, či je konkrétny status, e-mail alebo dokonca video či web skutočný, dnes nie je jednoduché ani pre tých, ktorí sa prácou s informáciami živia a počítače ovladajú od A po Z. No a ak uveríte, čomu nemáte, môže to mať nepríjemné následky, vrátane straty peňazí či ohrozenia vlastnej bezpečnosti.
Internet a rôzne online nástroje sa dnes navyše rozvíjajú rýchlejšie než formálne vzdelávanie. Preto si nezaškodí pripomenúť, aké hrozby na nás číhajú a ako sa im vyhnúť.
Clickbajty a fejkové správy
Bulvár tu bol vždy a zveličené titulky článkov k nemu odjakživa patria. Sociálne siete to ešte zvýraznili, preto sú Facebook, ale už aj Google News (zoznam článkov, ktorý sa vám zobrazuje na mobile v aplikácii pre vyhľadávanie) plné nič nehovoriacich titulkov typu “Neuveríte, čo sa dnes stalo v parlamente…”, ktoré vás odkaz nútia rozkliknúť. Často len preto, aby ste zostali sklamaní zo strateného času.
Riešením je sledovať iba médiá, ktorým naozaj dôverujete a píšu obsah, ktorý vás zaujíma. Stiahnuť si môžete aj priamo ich aplikácie, ako je Minúta po minúte, SME.sk, Aktuality.sk či zahraničné CNN, New York Times a iné. Na dôležité informácie vás tiež dokážu upozorniť notifikáciou.
Samozrejme, uzavrieť sa do jednej bubliny nemusí byť ideálne, preto si určite vyberte viac zdrojov. Pred vytvorením vlastného názoru by ste si totiž informáciu mali snažiť overiť u viacerých zdrojov.
Váš pohľad môžu formovať aj komentáre odborníkov alebo expertov, ktorí majú svoje profily na sociálnych sieťach ako je X (Twitter) či Facebook. Bohužiaľ, obe platformy dnes posty, ktoré vám zobrazujú, vyberajú aj podľa ich virálnosti a počtu komentárov. Zobrazovať sa vám tak budú aj nepravdivé príspevky, či priamo výmysly a falošné videá. Cez Facebook sa zas môžete dostať na konšpirátorské weby, ktoré sa tvária ako seriózne médiá, no už viackrát bolo potvrdené, že ich obsah sa nemusí zakladať na pravde.
Na tie upozorňuje napr. zoznam Konspiratori.sk. Konkrétne hoaxy či videá generované AI aj zo Slovenska odhaľuje aj nástroj Google fact check alebo web spravodajskej agentúry Reuters.
Overujte si čo čítate. Aj s rodinou a známymi
Na rýchlu kontrolu často postačí rozkliknúť komentáre pod článkom či príspevkom, prípadne danú informáciu či fotografiu vložiť do Google a skúsiť nájsť pôvodný zdroj. Dobrou nápovedou je aj rozkliknutie profilu, ktorý informáciu šíri. Neznáme meno, navyše bez fotky a histórie je vždy dôvodom na to, aby sa vám rozblikali všetky kontrolky.
Paradoxne, mnohé profily, ktoré nemajú žiadnu relevanciu alebo odbornosť v danej téme, dnes nazbierali tisíce followerov na YouTube či v skrytých Telegramových skupinách, kde ich výroky nikto neoveruje a nemôže konfrontovať.
Nazaškodí preto sa o takýchto otázkach rozprávať. S kamošmi, rodinou alebo aj v práci. Vaše deti či naopak starí rodičia by si mali byť istí, že im vždy pomôžete rozlíšiť správne informácie a pravdu od lží. Rovnako tak nie je hanbou spýtať sa na názor ostatných, najmä ľudí, ktorých pohľad na svet si naozaj vážite.
Samozrejme, politické diskusie a stred konzervatívnejších a liberálnejších pohľadov na svet môže často vyústiť do hádok. Je preto úplne v poriadku zhodnúť sa, že sa nezhodnete. Každá diskusia by však mala vychádzať s faktov a nie na základoch falošných informácií.
Dohodnite sa preto na základných pravidlách a operujte s faktami. Povedzte si “Toto ma zaujalo, poďme to skontrolovať.” a hľadajte pôvodný zdroj danej informácie, prípadne štatistiku, ktorá to potvrdzuje či vyvracia. Dnes vám s tým pomôže aj umelá inteligencia, ChatGPT či Claude.
Proti falošným SMS a phishingu chráni aj 4ka
Nezaškodí mať ani rodinnú skupinu, kde si overíte informácie, ktoré vám prídu v e-maile alebo z neznámeho čísla. Podvodníci totiž čoraz častejšie posielajú falošné správy v mene bánk, pošty čo kuriérskych spoločností, ktoré potom smerujú na podvrhnuté webové stránky.
Zastaviť by ste sa mali vždy, keď od vás niekto pýta osobné údaje alebo nebodaj číslo platobnej karty.
Na takýto typ tzv. phishingových útokov sú citliví najmä seniori, obzvlášť keď ide o ich zdravie, „výherné“ SMS alebo sľuby o zázračných liekov.
Riziko, že sa dostanete na falošné stránky, alebo vás ohrozí malvér či vírusy, zásadne znižuje aj naša služba 4KA OCHRANA len za 1 euro na 30 dní, ktorá Štvorkárov chráni priamo na úrovni mobilnej siete. Stačí si ju aktivovať cez appku Moja 4ka a pri pokuse o otvorenie podvodnej stránky (napríklad po kliknutí na odkaz v SMS, WhatsAppe či e-maile) vás automaticky upozorníme. Dostanete možnosť odísť, alebo vedome pokračovať.
